Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Pozná pápež Mikuláša Schneidera Trnavského?

Neviem, či pápež pozná tohto slávneho trnavského hudobného skladateľa a jeho pieseň „Keby som bol vtáčkom, letel by som za les, pozrieť sa čo robí, pozrieť sa čo robí , mamička moja dnes…“ , ale o mamách a pre mamy nám okrem iného na Deň matiek povedal, že Duch Svätý nie je len prechodným návštevníkom, ktorý nás chce zdvorilo navštíviť, ale zostáva s nami, aj vtedy keď padáme. Nech nás Panna Mária urobí vnímavými na hlas Ducha Svätého a citlivými na jeho prítomnosť.

Na začiatku synodálneho zhromaždenia Rímskej diecézy citoval hudobného skladateľa Gustáva Mahlera. Pri stretnutí s mládežou v Budapešti zas spomenul iného skladateľa Franza Liszta. Medzi iným povedal o ňom aj toto: „Pri čistení jeho klavíra sa našlo niekoľko zrniek z roztrhnutého ruženca, ktoré takto mohli spadnúť do nástroja. Je to niečo, čo nás núti zamyslieť sa nad tým, že sa modlil pred komponovaním skladby alebo pred koncertom a možno aj po chvíli hrania na klavír: rozprával sa s Pánom a Pannou Máriou o tom, čo miloval, a svoje umenie a talent vkladal do modlitby. Modlitba nie je nudná. To my ju robíme nudnou. Je to stretnutie s Pánom. Modlitba je krásna. Keď sa modlíte, nebojte sa priniesť Ježišovi všetko, čo sa deje vo vašom vnútornom svete: vaše pocity, obavy, problémy, očakávania, spomienky, nádeje a tiež hriechy. Modlitba je dialóg, je to život. (…) Aké je to krásne, keď máme odvahu pravdy, ktorá neznamená ukázať, že sa nikdy nebojíme, ale otvoriť sa a zdieľať svoje slabosti s Pánom a s druhými, bez toho, aby sme niečo skrývali, rezali, nasadzovali si masky. Pán, ako nám hovorí evanjelium na každej strane, nerobí veľké veci s výnimočnými ľuďmi, ale so skutočnými ľuďmi, ako sme my. Naopak, tí, ktorí sa spoliehajú na svoje schopnosti a žijú podľa zdania, aby vyzerali dobre, si Boha držia mimo svojho srdca. Ježiš nás svojimi otázkami, svojou láskou, svojím Duchom vnútorne skúša, aby z nás urobil skutočných ľudí. A dnes je veľká potreba skutočných ľudí!“

Zmeny v pohľade na rodinu prináša Ježiš

Pápež František pripomína, že pohľad súčasného sveta na rodinu sa stále silne mení, ale napriek tomu zostáva kľúčovou hodnotou. Aj napriek tomu, skutočnú zmenu v našom chápaní rodiny priniesol Ježiš (Pritom zostáva v platnosti jeho vyjadrenie v Amoris laetitia, že sviatosť manželstva je srdcom rodiny). „Rodina je nová skutočnosť, ktorú vytvoril Ježiš Kristus.“ Svojim učeníkom povedal, že „kto plní vôľu môjho Otca, je môj brat, sestra a matka“. „Tieto Ježišove slová, pokiaľ o nich vážne premýšľame, vytvárajú nový spôsob chápania rodiny. Najdôležitejším putom pre kresťanov totiž už nie je puto krvi, ale Kristova láska.“

S mladými ľuďmi treba hovoriť „dospelo“

„S mladými ľuďmi treba hovoriť ako s dospelými, nie ako s deťmi“, pretože potrebujú „svedectvo a autenticitu“. Aj v Cirkvi treba čeliť „spiatočníctvu, ktoré je reakciou proti modernému“ a ktoré sa ukazuje byť „chorobou nostalgie“. (Pritom je rozdiel medzi modernizmom a modernosťou.) Svedectvo teda znamená aj „dôslednosť, pretože mladí ľudia netolerujú dvojakú reč“ a „s mladými ľuďmi vo formácii je treba hovoriť ako s dospelými, nie s deťmi.“

Pohľad na II. Vatikánsky koncil

„Koncil sa stále ešte len uskutočňuje a viem – povedal pápež – že sa pritom objavujú, napriek všetkému, aj negatívne následky. Objavuje sa neuveriteľný reštauracionizmus“. My sa však nesmieme pri uskutočňovaní „oprávnených“ zmien báť. Lebo „navracanie späť“ nezachováva život, nikdy. Človek sa musí „meniť“, lebo dnes „je nebezpečenstvom spiatočníctvo, reakcie proti modernému“, a to je „choroba nostalgie“.

Dialóg medzi mladými a starými umožňuje proroctvá

Pápež zdôraznil význam dialógu medzi mladými a starými, pretože „proroctvo mladého človeka je to, ktoré vychádza z láskavého vzťahu so starými“.