Autor: Erta Cigolla FMA / Spracovala: Iveta Sojková FMA / Foto: archív

V rámci posledného roka prípravy na toto významné jubileum sestier saleziánok pokračujeme v predstavovaní sestier FMA prvej generácie z Mornese, ktoré spolu so svätou Máriou Dominikou Mazzarellovou ako prvé prežívali výchovnú charizmu dona Boscaa dali zrod „duchu Mornese“.

Sestra Angela Vallese

Narodila sa v Lu Monferrato 8. 1. 1854.
Prišla do Mornese 15. 11. 1875.
Zomrela v Nizze Monferrato 17. 8. 1914.

Sestra Angela Vallese

Krátky životopisný profil

Angela mala šesť sestier. Už od mladosti si zvolila jeden postoj, ktorý nikdy neopustila: slúžiť druhým. Vyberala si vždy ťažšie a nepríjemnejšie práce. Ako Matka Mazzarellová, aj ona patrila do Združenia dcér Nepoškvrnenej a zložila sľub čistoty.

Keď počula rozprávať o sestrách v Mornese, povedala: „Tam ma chce mať Pán, cítim to.“ Spoznala sestru Felicinu Mazzarellovú, direktorku v Borgo San Martino, a spolu s ňou išla do Mornese. Zo svedectiev vieme, že Matka Mazzarellová v nej našla spriaznenú dušu a mala k nej veľkú úctu. Už po troch mesiacoch pobytu v Mornese jej dovolila zložiť prvé rehoľné sľuby. S prvou misionárskou výpravou sestier odcestovala do misií v roku 1877. Na misiách pôsobila 35 rokov, z toho 25 rokov v Ohňovej zemi. Viackrát sa vracala do Talianska z dôvodu účasti na generálnych kapitulách. V roku 1913 sa do Talianska vrátila definitívne a rok nato zomiera v Nizze Monferrato.

Kostarika – pobrežie v Punta Arenas

V škole Matky Mazzarellovej

Prítomnosť sestry Angely v Mornese bola vzácna. Ako šikovná krajčírka prispievala na zabezpečenie živobytia domu. V niekoľkých slovách napísaných rodine hovorí o svojej situácii: „Som prešťastná, lebo sa nachádzam v Pánovom dome.“ Máme dosť listov, cez ktoré môžeme poznať magistérium Matky Mazzarellovej vo vzťahu k sestre Angele. Jedna z najvýznamnejších myšlienok, ktoré jej Matka Mazzarellová napísala, je táto: „Odvahu!“ Vzbuďte si veľkú dôveru v Boha, nezakladajte si príliš na sebe a uvidíte, že všetko bude v poriadku“(L17).

Túto myšlienku sestra Angela prijme do hĺbky svojej duše a stáva sa základom jej duchovnej cesty. Takto je opísaný jej duchovný život: „… milovať Pána, obetovať sa pre neho a obetovať sa s mierou lásky, ktorá je bez miery… horlivo sa modliť aj životom a skutkami… áno zriekaniu, námahe a zabúdaniu na seba.“ Toto je askéza Mornese. Sestra Angela ako učeníčka Matky Mazzarellovej vedela byť verná jej škole, ktorá ju formovala, dokázala udržať zažatú „fakľu ohňa horlivosti“.

V týchto slovách čítame vysvetlenie učeníctva, ktoré si vyberá zriekanie a obetu z veľkej lásky vyjadrenej symbolikou ohňa; oheň, ktorý horí vnútri, v celej bytosti a napriek odporu prirodzenosti ešte horlivejšie rastie. Základnou požiadavkou duchovnej cesty je horlivosť. Ak nie sme spaľovaní týmto ohňom, ľahko nás zlákajú mnohé malé ohne.

Na misiách sa obeta stala jej každodennou dispozíciou. Všetci konštatovali, že to bola výrazná črta jej osobnosti. Ďalšou bola veľká pokora.

Ako direktorke jej vždy boli zverené zodpovedné úlohy, práve preto sa rozhodla slúžiť. Vedela, že duše sa dobývajú obetovaním sa bez pózovania.

Nebola v nej horkosť a nespokojnosť, ktoré sa môžu hlásiť z nedostatku vzdelania; ona si vyberala manuálne práce a robila ich aj za druhé sestry a ony sa tak mohli venovať vyučovaniu a katechizmu.

Sestra Angela je naozaj svedectvom toho, čo bolo v Mornese najtypickejšie: pokora a láska. Tieto dve slová sa nachádzajú aj v poslednom liste Matky Mazzarellovej, ktorý písala sestrám do Argentíny: „… veľmi Vám odporúčam pokoru a lásku. Ak budete žiť tieto čnosti, Pán bude požehnávať Vás i Vaše diela, takže budete môcť vykonať veľa dobra“ (L68).

Patagónia – Ohňová zem (národný park)

V cele srdca

Keby sme mali symbolickým slovom vyjadriť život sestry Angely, mohli by sme povedať slovo „svetlo“.

Keď sa jej sestry loďou vracali z misijných území, z okna posledného poschodia domu v Puntarenas sestra Angela hľadela na more; niekedy bola hore celú noc, a keď počula pískanie lode, zapálila lampu a položila ju do okna, akoby chcela povedať: som tu a čakám vás. Toto okno, toto svetlo, tento referenčný bod zohrieval srdce. Je to symbol materstva sestry Angely: byť jednoducho v tom okne a čakať; byť svetlom, ale z diaľky, aby druhých nechala úplne slobodných.

Je ťažké skúmať tajomstvo jej srdca, ale je isté, že keď sa takým radikálnym spôsobom dokázala zrieknuť seba samej, Boh v nej mal úplne jedinečný a slobodný priestor. Podstata „ducha Mornese“ nespočíva v niečom vonkajškovom (alebo aspoň nie iba v tom, stačí si pomyslieť na extrémnu chudobu), ale v úsilí „hľadať iba Pána“. Rôzne osoby to vyjadrujú rozdielnym spôsobom.

Sestry FMA – prvá misionárska výprava do Patagónie na čele so sestrou Angelou Vallese

Sestra Angela sa dokázala výrazne zriekať seba, vlastného ja, aj keď mala na pleciach veľkú zodpovednosť. Jedno z jej vnútorných rozhodnutí bolo nehovoriť o svojich ťažkostiach a problémoch, dokonca ani sebe samej.

Bolo to pre ňu ľahšie, keď bola v misiách, ale keď prišiel čas zrieknuť sa misionárskeho života, pretože zdravie jej už neslúžilo, aj ona zakúsila námahu priľnutia k Božej vôli. Musela sa vrátiť do Nizzy Monferrato a ona, ktorá nikdy nechcela hovoriť o svojom utrpení, povedala, že sa po návrate do Talianska cítila ako cudzinka vo svojej vlasti. Provinciálnej ekonómke, ktorú nechala za oceánom, raz napísala: „Z toho, keď Vám píšem, že cítim veľkú nostalgiu za domom v Puntarenas, že niekedy plačem celý deň a niekedy nespím celú noc, pochopíte všetko.“

Žena, ktorá celý život zabúdala na seba, sa nachádza v stave svojej ľudskej krehkosti, možno až v pocite neužitočnosti svojej existencie. Ale to je čas, keď treba zostať tam, kde je, a zotrvať v Božej láske, aj keď tá sa zdá zahalená hmlou. Akoby Pán mlčal. Ale tam, kde sa cítime opustení, je Boh, ktorý nás miluje, ale dáva nám len to podstatné.

Sestra Angela sa do misií už nevrátila, aj keď don Fagnano ju volal naspäť. Objíma tento kríž a v ňom Ježiša. Prijíma kríž ako cestu k objatiu Pána bez konca.