Autor: Jozef Kupka SDB / Foto: archív

Nežná revolúcia je názov pre nekrvavé udalosti, ktorých dôsledkom bolo odstránenie komunistického režimu v Československu na konci roku 1989. Iniciátormi tejto revolúcie boli študenti, ku ktorým sa pridali najprv herci a divadelníci a postupne ostatné skupiny obyvateľstva. Po brutálnom zásahu polície v piatok 17. novembra proti študentom na pražskej Národnej triede študenti na všetkých vysokých školách začali štrajkovať a zastavilo sa vyučovanie. 27. novembra sa v celom Československu uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. 7. decembra rezignovala komunistická federálna vláda, bola vymenovaná nová vláda. Prezident Gustáv Husák podal demisiu. Predsedom Federálneho zhromaždenia sa stal Alexander Dubček a prezidentom ČSSR Václav Havel. Boli vyhlásené prvé slobodné parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnili v júni 1990.

To teda boli časy!

41-ročný komunistický režim v Československu sa končil a dospelí ľudia to prežívali s veľkými emóciami a očakávaniami, že všetko u nás už bude lepšie. Život je však oveľa komplikovanejší, ako si myslíme. Sme už 33 rokov od Nežnej revolúcie a dnes vidíme, že niektoré očakávania sa splnili a niektoré zase nie. Keď sa na Nežnú revolúciu pýtate rôznych ľudí, ktorí boli vtedy už dospelí, tak od nich dostanete rôzne odpovede. Každý človek prežíva svoj vlastný život a všetko vo svojom živote hodnotí zo svojho pohľadu na základe svojich vlastných skúseností.

Srdce Európy pri brehu Dunaja vytvorené z ostnatých drôtov – symbolizujú železnú oponu, ktorá bola práve tu

Takže bývalí členovia Komunistickej strany budú väčšinou žialiť za komunistickým režimom v Československu, ktorý im zaručoval pokojný a prosperujúci život. Lebo komunisti to bola „privilegovaná“ vrstva v našej spoločnosti. Ale, samozrejme, neplatí to o všetkých bývalých členoch Komunistickej strany.

Aj množstvo iných bežných ľudí však na komunistickú minulosť spomína dobre. Lebo sa im vtedy žilo ľahšie, jednoduchšie, lacnejšie. Všetko bolo stabilné, predvídateľné a prijateľné. Komunisti skutočne širokým vrstvám obyvateľov zaručili bezproblémový život, aj keď iba na úrovni základného prežitia.

Pamätník Brána slobody pri brehu rieky Moravy

A potom tu máme ľudí, ktorí naplno zažili, aký nepríjemný a brutálny je komunistický režim voči svojim oponentom. Ľudia, ktorí boli prenasledovaní, väznení, obmedzovaní vo svojom živote, ktorí chceli žiť slobodne, ale komunistický režim im to v rôznych oblastiach nedovolil. Títo ľudia prijali pád komunizmu s nadšením a nikdy viac sa už do tých starých dôb nechcú vrátiť.

A tak tu máme okolo seba rôznych ľudí. Každý jeden človek si nesie so sebou svoju vlastnú históriu života a svoje vlastné presvedčenie o Nežnej revolúcii a o tom, či je nám teraz lepšie, alebo horšie.

Pamätníci Nežnej revolúcie sú jedna skupina ľudí. Ale už tu máme aj nové generácie mladších, ktorí pád komunizmu v Československu nezažili, pre ktorých už tieto udalosti nie sú ani veľmi dôležité. Veď to všetko už bolo skutočne tak dávno. A možno je to dobré, aby nás už komunistický režim nestrašil. Aj keď niektorí pamätníci by ho aj dnes znovu radi uvítali, prijali a hneď by ho začali využívať pre svoj prospech.

ZÁPAD – sútok Dunaja a Moravy, hranica medzi Slovenskom a Rakúskom

Nech nové mladé generácie Slovákov s vekom pod 33 rokov už nikdy na Slovensku nemusia riešiť otázku komunizmu. Veď tu máme aj iné výzvy, ktoré je potrebné riešiť: globálne otepľovanie Zeme a klimatickú krízu, otázku recyklovania materiálov a nášho odpadu, nárast migrácie z chudobných krajín, celosvetové pandémie a ich dôsledky na náš život, vojnu na Ukrajine a túžbu niektorých veľkých krajín obnoviť svoje bývalé imperiálne panstvá…

Komunizmus v našej krajine nech je už trvalo iba dávnou spomienkou v našich dejinách a nech natrvalo ostane tam – v histórii.

Ukážka plagátov z čias Nežnej revolúcie